Zimná škola prekladu 2024

Ako vznikla Zimná škola prekladu?

Patrícia Hatiarová

Zimná škola prekladu vznikla z potreby vytvoriť podujatie pre študentov a študentky, ktoré by malo všetko – prednášky, diskusie, workshopy, ale aj čas na zábavu a vzájomné spojenie.

Celá myšlienka sa rodila v hlavách mnohých ľudí. Prihlásila som sa na Sokratov inštitút a napriek tomu, že som ešte nemala v hlave konkrétny nápad, vedela som, že sa chcem venovať aktivizácii a prepájaniu študentstva. Spúšťačom tejto témy bola moja skúsenosť z vyučovacej hodiny, na ktorej bola aj študentka zo Španielska, ktorá prišla cez projekt Erasmus+, a po vyučovaní sa bola ospravedlniť učiteľovi, že ako jediná odpovedala na jeho otázky. Takto by to však nemalo byť.

Do vznikajúceho projektu sa zapojila Ivana Božiková, a keď sme sa o prípadných aktivitách rozprávali s vyučujúcimi, dostali sme nápad obnoviť tradíciu Letnej školy prekladu. Postupne sme získavali ľudí do tímu, až sa nám podarilo vytvoriť skupinu nadšencov a nadšenkýň, čo pre mňa znamenalo, že to so slovenským študentstvom nie je také márne, ako to na hodine s erasmáčkou vyzeralo.

Ciele boli od začiatku pevne stanovené – prepojiť komunitu študentov a študentiek prekladu a tlmočenia, zaktivizovať a zapojiť študentov a študentky do vytvárania podujatia a uľahčiť všetkým prechod zo školských lavíc do praxe. A tak sa hlúčik aktivistiek a aktivistov pravidelne stretával od septembra až do januára – a z týchto stretnutí vzišlo trojdňové podujatie s vyše 30 odborníkmi a odborníčkami a ich skúsenosťami, ktoré darovali študentstvu, so štyrmi workshopmi, pričom každý z nich bol zameraný na iný aspekt prekladu a tlmočenia, s dvomi prepájajúcimi aktivitami, so sobotnou párty a s víkendom plným príležitostí vytvoriť nové priateľstvá a spolupráce.

Napriek tomu, že to bolo to najťažšie, čo sme spolu zažili, stálo to za to. Keď teraz kráčame po (nielen) našich univerzitných chodbách, stretávame kamarátov a kamarátky, nie bezmenných spolužiakov.

Organizácia

Ivana Božiková

S Patríciou sme sa dohodli, že ako prvé vyriešime záležitosti spojené s organizačným tímom. Preto sme už v letných mesiacoch napísali status na Facebook, že hľadáme študentstvo, ktoré nám s podujatím pomôže. Namiesto študentstva sa však začali hlásiť (nielen) naše vyučujúce, že rady na podujatí vystúpia a pomôžu s čímkoľvek budeme potrebovať. (Bolo to krásne a ešte raz im ďakujeme.) Tak teda zmena plánu. Zjavne budeme riešiť najprv hostky a hostí a až potom tím. Chyba. Zostarli sme pri tom o päť rokov, mali žalúdočné vredy a PTSD, až kým sme nenašli členky a členov organizačného tímu, ale to už predbieham.

Späť k programu. Jeho tvorba sa začala dosť romanticky, takže som už vtedy mohla čakať, že sa to skončí traumou. Veď sa aj hovorí, že dobré čakáš a zlé príde. Aspoň tak vravieval bývalý kolega zakaždým, keď som prišla do práce. V každom prípade, program sme začali tvoriť v parku Ľudovíta Štúra na tráve pri jedení kebabu. Nemali sme žiadnu predstavu, nieto ešte štruktúru. Len tak náhodne sme rekapitulovali nám známe mená z translatologickej obce a súčasne sme navrhovali témy ich príspevkov. Do hodinky ich bolo okolo tridsať, a hoci to znie ako relatívne vysoké číslo na víkendové podujatie, boli sme si isté, že nás polovica odmietne. Ďalšia chyba. Odmietol jeden a nakoniec sa do programu niekoľkí ešte aj pridali. Vznikol tak zoznam mien a tém nabitý ľuďmi z akadémie, praxe a študentstvom. Následne sme sa dohodli, ktorá bude koho kontaktovať, čo je pre introvertku približne taký stres, ako keď sa na prvej hodine tlmočenia dozviete, do čoho ste sa to vlastne namočili. Nejako sa to však podarilo prežiť, väčšina pozvanie prijala a medzičasom sa začali ozývať aj ľudia do organizačného tímu (tu budem aj menovať, lebo si to naozaj zaslúžia): Simona Nagyová, Samuel Malý, Viktória Slušníková, Viktória Vasiľovová, Armand Majer, Mária Vitoslavská a Barbora Dekanová. Všetci títo ľudia si vzali na plecia oblasť, ktorej sa nasledujúce mesiace venovali, a zvládli to perfektne. Nie so všetkými sme to dotiahli až do finálnej fázy, ale to je v poriadku.

Ukázalo sa, že keď dáte bokom hierarchiu a svoju asociálnu povahu, funguje to. Nikdy som neverila, že to poviem, ale teraz, introverti a introvertky, veľmi dobre čítajte: naozaj by sme to nezvládli, keby sme neboli taká dobrá partia. A možno zvládli, ale teraz by som tu pri spomienke na celý proces nesedela s úsmevom na tvári.

Čo sa dialo na Zimnej škole prekladu?

Viktória Slušníková

Piatok

Prípravy na ZŠP, také tie naozajstné, nie „iba“ plánovanie, brainstorming, písanie mailov či ukladanie myšlienok na papier, sa započali už počas piatkového rána. Chodili sme hore-dole, doprava i doľava, vychodili sme diery do ponožiek a zodrali podrážky na topánkach. Prenášali sme stoly, stoličky, lepili plagáty, upratovali, chystali miestnosti, zatiaľ čo čas plynul ako voda, pomaly, nemilosrdne, nezadržateľne sa ručičky hodín blížili k druhej hodine, na ktorej sa nakoniec na krátky okamih zastavili a prah dverí filozofickej fakulty prekročili prví návštevníci.

Zimnú školu prekladu sme oficiálne odštartovali diskusiou s Martinom Djovčošom a Mariánom Kabátom, ktorí nám ľahko a zrozumiteľne porozprávali o (ne)dôležitosti kontaktov. Po krátkej prestávke nás Dominika Javorová potrápila slovenskou interpunkciou, Marián Andričík s nami objavoval zákutia umeleckého prekladu a nakoniec sme za piatkom dali bodku v Záhrade, kde si mudrovacie sily zmerali Martin Djovčoš s Matejom Lašom.

Sobota

Sobotné ráno sa započalo diskusiou. O svoje skúsenosti sa s nami podelili Katarína Hajabáčová, Simona Nagyová a Karin Korkutata, od ktorých sme sa dozvedeli, ako sa dostať z lavíc do praxe. Samuel Malý nám na workshope predstavil posuny v intersemiotickom preklade a nezostali sme iba pri teórii, o deviatej sme si zatlmočili s Jánom Tupým. Doobeda sa nám predstavili aj prekladateľské agentúry Transcreate, Otago a Translata. Pred obedom sme sa zoznámili s časopisom Verzia, občianskym združením DoSlov a uličkami komentovaného prekladu nás previedol Lukáš Bendík. Po obede sme si opäť ponamáhali mozgové závity. Začali sme tajomstvami umeleckého prekladu, s ktorými sa nám zdôverili Paulína Šedíková Čuhová, Marianna Bachledová a Barbora Vinczeová. Matej Laš nám predstavil kritiku prekladu, následne Martin Feník demonštroval teoretické poznatky na videohre a Ján Gavura nám porozprával, ako sa bojuje s vydavateľskými a redaktorskými výzvami. Podvečer sme sa pustili do tlmočenia z/do posunkového jazyka s Barbarou Randuškovou a Michalom Heftym. Na záver sme sa bližšie zoznámili s vydavateľstvami Grada, Ikar a Brak. Tu sa to však neskončilo. V Urban Spote sme sa zapotili pri kvíze a následne aj na parkete.

Nedeľa

V nedeľu nás Katarína Absolonová zoznámila s prekladateľskou spoločnosťou a jej pridanou hodnotou. Marián Kabát nám predviedol, čo dokáže AI a aké sú možnosti jej využitia v preklade. O vplyve skúsenostného komplexu na tlmočníka nám porozprávala Viktória Vasiľovová a Vítězslav Vilímek nám priblížil tlmočenie u lekára. Príspevok o nepriamom preklade a možnostiach jeho využitia vo videohrách sme si vypočuli od Kataríny Bodišovej a na prednáške Mateja Laša o úskaliach titulkovania pre streamovacie platformy miestnosť praskala vo švíkoch. Milan Velecký nám predstavil komunitnú lokalizáciu na Slovensku a pred obedom sme cestovali s Patríciou Holíkovou a prekladom po Južnej Amerike. S Máriou Koscelníkovou sme sa zase ponorili do sveta lokalizácie videohier. A čo bolo ďalej? Konečná bodka za celým víkendom. O dvanástej sme sa s ťažkým srdcom museli rozlúčiť a brány Zimnej školy prekladu sme (nie však nadlho) zavreli.

A aké ste mali z toho pocity?

Viktória Slušníková

Nič sme nenechali na náhodu a od hostí i návštevníkov sme si vypýtali spätnú väzbu, z ktorej sme sa veľa dozvedeli.

Takto ste ocenili workshopy:

„Tlmočnícky workshop, bolo to zábavné aj prínosné a z rečníka som mala priateľský pocit.“

„Čiarky boli zaujímavé, i keď veľmi rýchle a informačne nasýtené. Rozhodne som sa tam však niečo naučila.“

„Najviac ma zaujal workshop Pán posunov, keďže som dovtedy o intersemiotickom preklade veľa nevedela a nevedela som, čo si pod tým pojmom úplne predstaviť. Každopádne po tomto workshope mi príde tento koncept veľmi zaujímavý a v budúcnosti by som sa mu chcela povenovať viac.“

„Preklad prozaického textu, vedúci workshopu bol neskutočne super.“

Zaujali vás i prednášky:

„Je ťažké vybrať, keďže takmer všetky boli naozaj skvelé, no asi prednáška od M. Veleckého o komunitnej lokalizácii na Slovensku. Bola jednoduchá na pochopenie, no poskytla užitočné informácie, autor v nej zdôraznil veľa bodov, o ktorých sa nehovorí, no malo by sa. Bola aj užitočná pre ľudí, ktorí by radi začali s lokalizáciou videohier, no nevedia, kde začať a získať podporu a pomoc.“

„Ťažko vybrať len jednu. Viaceré boli nasýtené mnohými cennými informáciami.“

„Prednáška o tlmočení z/do posunkového jazyka. Vo všeobecnosti som toho o posunkovom tlmočení nevedela veľa, preto to pre mňa bolo obohacujúce. Veľmi sa mi páčilo, že sme mohli takéto tlmočenie vidieť aj v ,priamom prenose´.“

Páčili sa vám aj večerné programy:

„Sieťovanie hodnotím veľmi pozitívne, aj keď je to občas pre niektorých vystúpenie z komfortnej zóny. Aktivity v piatok v Záhrade boli úplne skvelé, naozaj sa mi páčil zoznam úloh, ktoré sme mali splniť.“

Nezľakli ste sa ani nového prostredia či ľudí:

„Viac takýchto organizovaných podujatí!!! A možno popostrčiť introvertov, ako som napríklad ja, ktorá sa bála niekedy prihovoriť hosťom a účastníkom.“

„Mne osobne sa najlepšie sieťovalo v Záhrade a v Urbane. Bola to taká príjemná neoficiálna atmosféra.“

Okrem toho, že ste nás takto pochválili:

„Odviedli ste obrovský kus práce a myslím, že to videli/vedeli oceniť viacerí, ak nie všetci, čo sa zúčastnili na ZŠP. KAA má byť na čo (koho) hrdá. Naozaj. Aj keď mňa osobne štúdium prekladateľstva a tlmočníctva úplne obišlo a nenašla som sa v tom, akciu som si nadmieru užila a určite prídem aj na ďalší ročník.“

Venovali ste nám milé slová:

„Keďže v organizačných štruktúrach ZŠP sú naši najlepší študenti, vedel som, že príprava takejto významnej akcie je v dobrých rukách. Na to, že išlo o pilotný ročník, ste to zvládli priam ukážkovo a som na vás naozaj hrdý.“

Povzbudili ste nás:

„Ďakujem veľmi pekne, bolo to krásne zorganizované a je to asi jediné podujatie PaT, ktoré poznám (okrem Hieronymových dní), na ktorom sa môžu zúčastniť aj študenti, a myslím si, že nám to všetkým dalo veľmi veľa. Ešte raz jedno veľké ďakujem, že som sa mohla zúčastniť a verím, že v tom budete pokračovať aj naďalej.“

„Celé podujatie bolo skvele zorganizované, určite to vyžadovalo veľa úsilia a času, ešte raz ďakujeme. Bolo to veľmi inšpiratívne a naučila som sa veci z praxe, ku ktorým sa na hodinách nie vždy dostaneme. Dúfam, že sa Zimná škola prekladu bude konať aj na budúci rok.“

Poskytli ste nám dôležité postrehy:

„Chýbala mi prednáška/diskusia na tému prekladania dabingov. Mnoho prednášok by potrebovalo dvojnásobok času (najmä nedeľné) na lepšie preniknutie do témy. Ďakujem veľmi pekne za možnosť načerpania nových skúseností a informácií z prekladateľského prostredia.“

A mnohí z vás prišli aj so zaujímavými nápadmi:

„Matej Laš musí prednášať v aule. My z UMB, čo sme si ho zažili, tak sme si chytali miesta už hodinu dopredu (obrazne povedané). Študenti z iných univerzít po jeho vystúpení v Záhrade už vedeli, že musia spraviť to isté. Ale teraz tá vážna odpoveď. Veľmi zaujímavé prednášky a diskusie sa prekrývali s ďalšími zaujímavými. Neviem, ako by sa to dalo zmeniť tak, aby to vyhovovalo každému. Možno nejaká forma online prenosu.“

„Navrhla by som (v prípade budúcich ročníkov) živé streamovanie prednášok pre tých, ktorí sa podujatia z nejakého dôvodu nemohli zúčastniť osobne. Všetky prednášky by sa mohli online streamovať, napr. cez YouTube, a po skončení Zimnej školy aj zostať trvalo nahraté na internete, aby sa k tomu mohol ktokoľvek neskôr vrátiť, zostane to ako archív. GDPR by sa mohlo vypisovať online, nie na papier, ušetrilo by to čas, každý by si napr. naskenoval QR kód s odkazom na formulár.“

Za všetky spätné väzby vám ďakujeme.

Naša vízia do budúcna

Simona Nagyová

Zimnou školou prekladu sa naše aktivity nekončia. Momentálne nás čaká tvorba zborníka, kde budú zaznamenané príspevky, ktoré odzneli na ZŠP. Určite máme v pláne urobiť zo Zimnej školy prekladu tradíciu a stretávať sa na pôde Univerzity Mateja Bela každý rok.

Naďalej budeme pokračovať v tvorbe podcastu Sa zobuď! a zároveň zakladáme študentské občianske združenie s rovnakým názvom, ktorého cieľom bude, ako už samotný názov napovedá, aktivizácia študentstva prekladu a tlmočenia počas celého roka prostredníctvom aktivít, ako sú prednášky a workshopy, knižné swapy, krsty prekladov študentov a študentiek atď. Do štruktúr o. z. by sme rady zapojili študentstvo zo všetkých univerzít, kde sa na Slovensku prekladateľstvo a tlmočníctvo vyučuje, aby sme vytvorili platformu pre každého a každú so záujmom organizovať a aktivizovať svoje okolie a zabezpečili, že vzťahy a komunita sa budú budovať a utužovať aj na jednotlivých univerzitách.

Okrem organizácie vlastných podujatí budeme prostredníctvom sociálnych sietí Sa zobuď! informovať aj o iných udalostiach súvisiacich s prekladom a tlmočením. Na webe plánujeme v budúcnosti predávať vlastný translatologický merch, písať záznamy z podujatí, ktoré budú spolu so zvyškom webu prekladané do všetkých vyučovaných cudzích jazykov – prekladať budú, samozrejme, študenti a študentky, ktorým touto formou poskytneme prekladateľskú prax. Keďže by sme rady vytvorili priestor aj na tlmočnícku prax, zamýšľame sa nad možnosťou streamovania a simultánneho tlmočenia prednášok prostredníctvom online platforiem.

Možnosti sú naozaj rozsiahle a vďaka pozitívnej spätnej väzbe a skvelej skúsenosti s organizáciou prvého podujatia sme naladené a odhodlané pustiť sa do ďalších projektov. Veríme, že občianske združenie je vhodným a prirodzeným krokom a jeho aktivity budú mať pozitívny vplyv na študentskú komunitu prekladateľstva a tlmočníctva. Ako hovorí naše motto: Jedna myšlienka spojila ľudí, ktorí sa predtým iba míňali na školskej chodbe. A jedna myšlienka spojí ľudí z najvzdialenejších a najrozmanitejších kútov Slovenska.

Poďte si s nami zaspomínať a pozrite si fotky od našich fotografiek Daniely Korimovej a Michaely Klučiarovej.

FOTOGALÉRIA PIATOK